Mesto Šamorín - Somorja Város
Menu 

Na ostrove duchovna v Šamoríne

13. sep 2017.

Na úvod si pomôžem pozvánkou, ktorá avizovala pobyt na ostrove duchovna v Šamoríne.
Festival ponúkajúci jedinečný hudobný zážitok odštartuje  8. septembra 2017 o 19.00 hod. v priestoroch At Home Gallery (budova bývalej synagógy). Koncept festivalu je postavený tak, aby ukázal čo najširšie spektrum spevov, zvukov a rezonancií, od východných hlasových tradícií tzv. hrdelných až po západné polyfonické. V rámci festivalu zavítajú do nášho mesta okrem iných aj Anna Maria Hefele, Michael Ormiston, Candida Valentino a Rami Shaafi.
Organizátor festivalu, Juraj Turtev uviedol: dvojdňový festival je význačný tým, že hudobná verejnosť dostane možnosť sa zoznámiť so špeciálnych fenoménom hudobného sveta – alikvotným spevom a zvukom.
„Verejnosť môže na jednom festivale počuť viacero foriem používania alikvotných spevov a zvukov. Alikvotný spev, vo východných tradíciách hrdelný spev, je taký spôsob spevovej techniky, ktorá ja javí počúvajúcemu ako dva a viac zvukov počúvaných súčasne. Alikvotný spev je teda spievanie, pri ktorom spevák obratne využíva základný tón ››lezúci‹‹ z hrdla a v ústnej dutine k nemu ››vyrobí‹‹ ešte jeden, vyšší tón. Nástroje, ktoré zreteľne generujú alikvóty, majú tú konštrukčnú schopnosť, že okrem základného tónu paralelne produkujú tón a viac navyše – napríklad drumbľa, fujara, didgeridoo, rôzne typy zvoncov, píšťal, tibetské misy a gongy. Alikvotné spevy východných tradícií sú priamo súčasťou ich folklórnych, duchovných a liturgických foriem. V Európe sú výrazné v kresťanských piesňach pastierov zo Sardínie, alikvóty sa vyskytujú v spevoch kmeňových zoskupení v západnej Afrike, u severských Sami, kanadských Inuitov a mnohých ďalších.“
Počas festivalu sa konali aj prednášky a tvorivé dielne, jednak workshop s Rami Shaafim (At Home Gallery) a prednášky Michaela Ormistona na tému Mongolský hrdelný spev (ZUŠ Štefana Németha-Šamorínskeho). Osobne som sa workshopu a prednášky nezúčastnil a tak popíšem len pocity z ostrova duchovna, ako som si sám nazval šamorínsku synagógu. Na pomyselnom ostrove sa stretli v dňoch 8.-9.septembra fanúšikovia alikvótneho spevu. Koncerty začali po oba dni o 19,00hod. a zakaždým v plnom auditóriu synagógy sa stretli ľudia rôznych náboženských vyznaní, aby vytvorili symbiózu s tými, ktorí prišli odovzdať posolstvo alikvótneho spevu v tomto duchovnom priestore s úžasnou akustikou.  Ako je spomenuté vyššie , hlavným organizátorom festivalu bol Juraj Turtev so svojou partnerkou Juditkou Kaššovicovou. Sprievodné slovo dramaturgia zverila alikvótnemu spevákovi  z Anglie, ktorým bol Rami Shaafi. Preklad z angličtiny zabezpečovala jeho manželka Ivanka Topinková Shaafi, ktorých osud zviedol dohromady práve vďaka spevu. Tlmočenie do maďarčiny bolo v kompetencii Imricha Németha, no a v prvom rade sedadiel bol pozorným poslucháčom aj primátor mesta Šamorín, pán Mgr. Gasbriel Bárdos. Úvodného vystúpenia večera 8.septembra sa výborne zhostil projekt  Turtev a priatelia. Prvým vstupom bola rodinná ukážka gitaristu a alikvótneho speváka Juraja Turteva so svojim synovcom Erikom, výborným drumblistom a multifunkčným hráčom. Prekvapením bolo následné vystúpenie komorného zboru Sancta Maria pod vedením zbormajsterky Ingrid Galbáčovej. Chrámový zbor Sancta Maria má domovský prístav v šamorínskom katolíckom chráme, kde odohrá každý mesiac jednu svätú omšu a absolvuje ročne aj cca 20 externých koncertov, najďalej spievali v Bruseli. Pri plnom obsadení je zbor 27 členný, v alikvótnom projekte bol redukovaný na 8 žien a 6 mužov a aj menej erudovaní matematici zistia, že to bolo spolu 14 ľudí.. Zaspievali štyri zborové skladby aj za pomoci Jurajovho alikvótneho spevu. Osobne ma najviac zaujala bulharská pieseň, ktorú Juraj venoval svojej bulharskej babičke a poslal ju k nej éterom do inej dimenzie. Aj mne prišli v tom momente na um ľudia, s ktorými už nemôžem byť, či už v minulom, ale aj v prítomnom čase. S publikom sa zbor rozlúčil nekonvenčnou africkou skladbou. Po pauze nastúpil na pomyselné pódium  Michal Smetanka. Je obyvateľom obce Brutovce neďaleko Popradu a vo svojom rodinnom dome má aj múzeum hudobných nástrojov, ktoré svojho času navštívil aj japonský princ so svojou manželkou, pravdepodobne tiež princeznou. Do jeho portfólia treba pridať výrobu hudobných nástrojov – fujár, píšťal a aj iných. Je tiež folklorista, alikvótny spevák a má za sebou mnoho sólo a aj skupinových vystúpení. V šamorínskej synagóge vystupoval sólo a predviedol veľa nástrojov, ktoré publikum videlo určite prvý raz v živote. Ku každému nástroju Michal uviedol krátku story, zahral pieseň a aj alikvótny spev. Pôjdem zaradom : minera, ním nazvaný vok, citara, psalter so slákom, píšťaly koncovky, suar mandal – strunový nástroj pochádzajúci z Indie a vietnamská flauta.  V skladbe Moja myseľ je slobodná zazneli okrem píšťaly aj kovový zvon a alikvótny spev a v následných skladbách zazneli drumbľa, hrkálky, fujara, píšťaly. Exkurziou neobvyklými nástrojmi  sa Michal preniesol do Afriky a hral na hrnci udu z Nigérie a nástroji kankle, ktorý je podobný citare. Bola to posledná ukážka a publikum  čakalo posledné vystúpenie večera v podaní anglického dua Michael Ormiston a Candida Valentino. Obaja sú alikvótni speváci najvyššieho svetového rangu a na pódium preniesli atmosféru mongolských, kazašských a kirgizských stepí, atmosféru alikvótných prastarých techník. V mongolsku strávili nejeden pobyt, študovali techniky spevu až do dokonalosti troch techník alikvót naraz, ako stihol prezentovať Michael. On bol prvým učiteľom spevu práve moderátora Ramiho, ktorý sa pri jednej ukážke spevu spontánne rozplakal. Duo Michael a Candida boli oblečení v rázovitom mongolskom odeve, piesne spievali vždy v pôvodnom jazyku a publiku predviedli opäť za priehrštie neznámych nástrojov: ústny luk, mongolské drumble, strunový malý bubon, morenho, kazak dombra, tibetská spievajúca misa a netradičné píšťaly. Netradičné boli aj názvy a témy piesní, viažúce sa striktne k regiónom Ázie. Obecenstvo bolo naladené orgazmicky, potleskom si vyžiadalo prídavok, do ktorého duo prizvalo hrať na drumbľu aj Erika Turteva, oblečeného v rázovitom maďarskom  kroji pusty. No a úplný záver večera sa niesol v názve mojej state. Na ostrove duchovna celé auditórium spievalo záverečnú alikvótnu pieseň. Či úplne super, to neviem posúdiť, ale bolo to od srdca a zároveň sme sa všetci obdarili spontánnym potleskom.
Koncert dňa 9.septembra 2017 začal symbolickou minútou ticha za obete holokaustu. Obetí holokaustu bolo nespočetne veľa a len zo Slovenska bolo vojnovým fašistickým štátom odvlečených vyše 70 000 našich spoluobčanov, ktorí boli usmrtení v koncentračných táboroch. Minúta ticha je vždy len symbolická, ale človeku sa stihne premlieť aj za tak krátky čas veľa. Sobotný večer začal  svoju produkciu Rami Shaafi, moderátor oboch večerov a začal opäť netradičným nástrojom, ktorým bol jazýčkový oceľový bubon – kigonki. Za hrobového ticha v sále predviedol Rami svoje majstrovstvo  dvoj až trojhlasého alikvótneho spevu. Zaspieval tri skladby a poprosil publikum, aby sa zdržalo potlesku a vychutnalo si ticho v duchovnom priestore.. Záverečný prídavok spieval Rami spolu s Michaelom a Candidou ako lavínu alikvótneho spevu. Neskutočné!!!
Nasledovný názov ďalšieho projektu znel The Lady & The Cat. Predstavila sa Anna Maria Hefele z Rakúska a Jan Henning z Nemecka. Anna je unikátna speváčka alikvótneho spevu západného štýlu, hráčka na harfu a na švédsku nickel harfu so slákom. Jan je virtuózny jazzový gitarista a kedysi aj spoluhráč legendárneho Al di Meolu. Odohrali spolu 10 skladieb, Anna striedala normálny a hlavne alikvótny spev, počuli sme gregoriánsku pieseň, skladby zo 16-teho storočia, uspávanku, všetkých zaujalo netradičné aranžmá skladby Summer Time, no a duo neobišiel prirodzene ani divákmi vynútený prídavok.
Posledným a záverečným bonbónikom večera bolo vystúpenie  budapeštianskeho komorného speváckeho zboru, čítajúceho 30 členov a skrývajúceho sa pod názvom Vass Lájos Kamarakórus. Zbor má naštudovaných viac ako 150 skladieb, vznikol v r.2002 a spieva skladby od renesancie až po súčasnú tvorbu. Dirigentom zboru je Csaba Somos a má pod taktovkou 16 žien, 12 mužov a hráčku na klávesy, ktorá explodovala práve pri sérii 3 slovenských piesní. Okrem toho zaspieval zbor ďalších 9 piesní, medzi inými aj známu Ave Mariu. Záver ich koncertu sa niesol v duchu vzájomných ďakovačiek, kedy dirigent zboru zaďakoval Turtevovi za pozvanie do Šamorína a venoval mu kvalitnú fľašu vínneho moku a taktiež aj tlmočníkovi podujatia. Zbor sa rozlúčil s publikom záverečnou modlitbou, pri ktorej asistovali všetci prítomní alikvótni speváci.
Čo dodať záverom ? …a zazvonil zvonec a rozprávke je koniec. Z ostrova duchovna sme do nočnej tmy reálneho života skočili všetci rovnými nohami, ale aj tak letí vďaka všetkým tým, ktorí toto skvelé podujatie zorganizovali!

Paľo Sojka, tajomník Slovenskej bluesovej spoločnosti

Foto: fotoarchív organizátorov podujatia