REFORMOVANÝ KOSTOL
Najvzácnejšou historickou pamiatkou v Šamoríne je budova reformovaného kostola, ktorá je jedným z najstarších a najkrajších kostolov na Žitnom ostrove.
Kostol bol pôvodne postavený v tretej štvrtine 13. storočia v románskom štýle. Pôvodnú budovu tvorí dnešná hlavná loď a svätyňa bez sakristie a vedľajších lodí. Fakt, že ku kostolu bola pristavaná vedľajšia loď a veža naznačuje, že kostol kedysi pravdepodobne slúžil aj ako miestna pevnosť a z jeho veže bolo možné monitorovať pohyb nepriateľov alebo blížiace sa nebezpečenstvá ako požiare alebo povodne.
Počas nadchádzajúcich storočí bol kostol viackrát prestavaný. Pôvodne mal trámovú klenbu. V 14. storočí bola pristavaná južná loď, nad ktorú postavili rebrovú krížovú klenbu. Hlavnú loď po roku 1449 rozdelili osemuholníkovými piliermi, ktoré podopierali starogotickú rebrovú klenbu.
V oblúku svätyne sú zobrazení apoštoli zo Starého zákona v medailónoch umiestnených do ozdobných kruhových rámov a opatrených stuhami s nápismi. Hore v strede je zobrazený Dávid s korunným kráľom Šalamúnom. Na severnej bočnej stene je zobrazený útek z Egypta, pod tým je na obraze typu gobelín Panna Mária na jej smrteľnej posteli, obklopená apoštolmi a nad ňou na klenbe je zobrazený jej pohreb a nanebovstúpenie. Posledným obrazom cyklu v trojuholníku situovanom smerom k hlavnej lodi je zobrazené korunovanie Márie. Umiestnenie týchto obrazov na hlavnom mieste je dôkazom toho, že kostol bol postavený na počesť Panny Márie.
Relikviár vytesaný z kameňa bol pravdepodobne súčasťou už pôvodného kostola. Kľačiaca postava nad ním je pravdepodobne zakladateľ a mecenáš kostola. Na južných stenách sa nachádzajú 2 erby, pravdepodobne sú symbolmi kráľovnej. Pôvodné farby ťažko určiť, preto sa len predpokladá , že ide o erb niektorej kráľovnej z rodu Árpádovcov.
RÍMSKOKATOLÍCKY KOSTOL A KLÁŠTOR
Podľa historických dokumentov boli kostol a kláštor postavené v rokoch 1722 až 1778 podľa stavebného plánu J.G. Altenbergera. Stavebný komplex postavený paulánskou rehoľou je významnou stavbou v neskorom barokovom štýle, a je považovaný za jednu z najkrajších sakrálnych stavieb Žitného Ostrova. V súčasnosti kostol nesie názov Nanebovzatej Panny Márie a je spojený s kláštorom chodbou a sakristiou.
Priestor kostola je jednoloďový so svätyňou zaklenutou segmentovým oblúkom. Veža vyčnieva z hlavnej fasády. Vnútorné steny a klenba sú zdobené freskami a maľbami s významnou umeleckou hodnotou. Ide väčšinou o diela Franza Sigrista z roku 1778, ktoré zachytávajú jednotlivé míľniky života sv. Františka z Pauly. Vo svätyni šamorínskeho kostola je klenbová freska, ktorá zobrazuje stretnutie sv. Františka Paulínskeho s francúzskym kráľom Ľudovítom XVI. Chorý kráľ sa dopočul o asketickom živote a liečiteľských schopnostiach sv. Františka a prostredníctvom pápeža Sixta IV. ho dal zavolať do Tours. František sa na cestu dlho neodhodlal, nakoniec však oznámil kráľovi, že nedokáže ho ani on, ani pán Boh vyliečiť a jediné, čím mu môže pomôcť, je pripraviť ho na kresťanskú smrť.
Kostolný organ postavil najznámejší dobový majster Ludvig Mooser v roku 1866. Pôvodná kompozícia organu je neznáma, ale podľa zachovalých organových píšťal je zrejmé, že mal pôvodne 20 registrov. Neskoršie zásahy a opravy výrazne znížili kvalitu píšťalového materiálu. Na prelome tisícročia bol jeho stav už natoľko kritický, že sa uvažovalo nielen o generálnej oprave ale dokonca o jeho komplexnej rekonštrukcii. Do roku 2005 boli rekonštrukčné práce na organe dokončené a výsledkom je organ rekonštruovaný do pôvodnej kvality. Bol zasvätený 26. júna 2005.
Rád paulánov – alebo ako sa na začiatku nazývali, rád Ježiša-Márie – založil sv. František z Pauly. Založenie rádu bolo schválené pápežom Sixtom IV. v roku 1474. Rehoľa paulánov bola katolícky žobravý rád. Nazývali sa aj minimalistami (“najmenší bratia“). Verejnosť si ich často mýli s mníšskou rehoľou založenou v Uhorsku, Pavlínmi. Ich heslo Charitas (láska) vyjadrovalo ich postoj a lásku k Bohu a blížnym. Pauláni žili pokorným a kajúcnym životom plným odriekania. Dodržiavali sľub chudoby a mlčania, zriekli sa dokonca aj konzumácie mäsitých, mastných a maslových jedál. Na území Uhorska mali iba jediný kláštor a to v našom meste, v Šamoríne . Usadili sa tu okolo roku 1680. Do určitého času sa im darilo v pokračovaní vlastnej činnosti, vrátane stavby kostola a kláštora, misionárskej a vzdelávacej činnosti, panovník Jozef II. však v roku 1786 dal rehoľu rozpustiť. Následne sa už rád paulánov neobnovil. Ich kostol sa stal farským kostolom mesta Šamorín, opustená budova kláštora sa dostala čiastočne do vlastníctva šamorínskej katolíckej obce a čiastočne sa stala mestským majetkom. Dlhé roky v nej fungovali školské triedy. Ľudovým názvom kláštora bola Korona, ktorý pochádzal po hostinci prevádzkovanom až do roku 1980 vo frontálnej časti budovy tvoriacej vlastníctvo mesta.
EVANJELICKÝ KOSTOL
Kostol bol postavený podľa projektov staviteľa Altenbergera. Jeho základy boli položené 22. júla 1784. Evanjelický kostol je postavený v klasicistickom štýle, ale dodnes zachované vnútorné zariadenie sa vyznačuje aj barokovými prvkami.
Evanjelický kostol má jednomanuálny organ, ktorý je dielom Jozefa Effingera. Do dnešného stavu ho prebudoval organový majster Volgethon v roku 1824. Obraz umiestnený na oltári zobrazujúci vzkriesenie Krista a strážcov jeho hrobu je dielom dolnorakúskeho maliara F. Oelenhaina z roku 1785.
V posledných desaťročiach 19. storočia bolo zvykom posielať deti zo slovenských oblastí do Šamorína za účelom osvojenia si maďarského a nemeckého jazyka. Takýmto spôsobom sa stal žiakom šamorínskeho evanjelického lýcea aj známy slovenský štátnik, diplomat a vedec Milan Rastislav Štefánik v školskom roku 1889-90. Jeho reliéf je umiestnený pred dnešnou farou evanjelického kostola. Je to dielo Ladislava Majerského z roku 1930. Podstavec reliéfu bol navrhnutý sochárom Pavlom Mikšíkom.
ROMÁNSKY KOSTOL V ŠÁMOTE
Kostol sa nazýva Kostol sv. Margaréty z Antiochie. Bol postavený okolo roku 1260 a je jedným z niekoľkých románskych kostolov na území Žitného Ostrova. Podľa archeologických prieskumov sa v okolí kostola nachádza stredoveká osada a cintorín, ktoré budú pravdepodobne už v dohľadnom čase odhalené.
Tento malý kostolík sa v 19. storočí už takmer vôbec nepoužíval na cirkevné účely a omše tu boli celebrované len raz do roka, spravidla pri príležitosti výročia zasvätenia kostola. V posledných desaťročiach bolo jeho vnútorné zariadenie rozkradnuté a prestal vyhovovať svojmu pôvodnému účelu. V období rokov 1950-1980 bola budova používaná ako sklad obilia, neskôr však bol kostol rekonštruovaný.
Niekoľko rokov po nežnej revolúcii bola budova v rámci reštitúcií vrátená cirkvi. Jeho zachovanie je kľúčovým cieľom vedenia mesta, preto v roku 2018 kompletne vymenili strechu nad hlavnou loďou, pričom sa obnovil aj vnútorný drevený strop a bolo dokončené murovanie gotického fasádneho oblúku. Zatiaľ nie je rozhodnuté, aký bude účel využitia kostola v budúcnosti, podľa plánov bude slúžiť na kultúrne podujatia.
SYNAGÓGA
Šamorínska synagóga bola postavená v roku 1912. Pri jej stavbe uplatnila židovská cirkevná obec nielen architektonické prvky romantického štýlu ale aj motívy Blízkeho východu. Okná synagógy boli zdobené farebným sklom. Jej vnútorný priestor je kombináciou viacerých architektonických štýlov, čo charakterizovalo viaceré stavby tohto obdobia. Balkón, miesto určené na sedenie žien, rozdeľuje vnútorný priestor na dve časti.
Po holokauste bola synagóga nevyužitá, čo súviselo s dramatickým poklesom počtu členov tohto cirkevného spolku. Okrem 2-3 rodín boli odvlečení zo Šamorína všetci Židia. Od roku 1996 však svitlo na lepšie časy a začala sa nová éra života synagógy. Vďaka organizácii At Home Gallery dnes slúži ako výstavná sieň umeleckých diel a príležitostná koncertná sála.
KAPLNKY
Šamorínsky chudobinec bol spomenutý v dokumentoch pochádzajúcich z čias Mateja Bela (18. storočie). Ranobaroková klenba budovy a príslušná kaplnka však naznačuje ešte skorší pôvod tejto stavby. Budova bola dlho používaná ako nemocnica. Susedná kaplnka bola vysvätená v roku 1785, predtým, v roku 1873 ju prestavali podľa neorománskeho štýlu. Niekdajší starobinec dnes slúži ako domov dôchodcov.
Kaplnka v Mliečne bola postavená v roku 1933. Je to jednoduchá stavba so základmi
obežníkového tvaru a vežou vystupujúcou z čelnej strany.
ĎALŠIE ARCHITEKTONICKÉ PAMIATKY
ŠAMORÍN
Korunovačný obelisk Panny Márie: je umiestnený na Hlavnom námestí. Na spodnej časti sochy sú zobrazení 4 svätí.
Studňa na Hlavnom námestí: stará mestská studňa, ktorú objavili a zrekonštruovali v roku 1992.
Budova bývalej meštianskej školy na Hlavnom námestí: budovu v rokoch 2005-2006 zrenovovali a prestavali. Funkciu školy plnila v rokoch 1877 až 1990. Dnes slúži ako polyfunkčný dom.
Vila pri pamätnom parku rockových hviezd: v tejto meštianskej vile obnovenej v roku 2000 sa dnes nachádza Reštaurácia Tornyos.
Socha sv. Štefana stojí pred šamorínskym kultúrnym domom. Dalo ho postaviť občianske združenie Immortal v roku 2000.
Reliéf M. R. Štefánika je umiestnený pred evanjelickým kostolom.
Budova bývalého mlynu: dnes nevyužitá, nachádza sa na Bratislavskej ceste.
Hlavný kríž na šamorínskom cintoríne: pochádza z roku 1905.
Lintnerova kaplnka a kaplnka rodiny Csibovej na šamorínskom cintoríne pochádzajú z roku 1913.
Kríže a náhrobné pomníky na šamorínskom cintoríne pochádzajú z 19. storočia.
Židovské cintoríny v Šamoríne a Mliečne: Hlavný rabín známy aj zo židovského lexikónu David Ha-Kohen Bystricar je pochovaný na mliečňanskom cintoríne. Obidva cintoríny odrážajú dobovú atmosféru tolerancie, keď bola židovská komunita organickou súčasťou miestneho obyvateľstva.
Pomník sv. Floriána na šamorínskom cintoríne bol postavený v roku 1993.
KRÁĽOVIANKY
Kráľovianska kúria: erb nad vchodom pochádza z roku 1610. Budova je dnes v súkromnom vlastníctve.
Obrazové obelisky: pomník nachádzajúci sa neďaleko kúrie bol obnovený v roku 1997. Do okienka v jeho hornej časti bola vtedy umiestnená aj socha sv. Floriána, ktorá dnes už chýba.
Menšie dobové kríže a náhrobné pomníky sa nachádzajú na cintoríne a pochádzajú väčšinou z konca 19. a zo začiatku 20. storočia.
MLIEČNO
Kríž pred kaplnkou pochádza z roku 1967.
Kaplnka rodiny Csibovej na cintoríne bola postavená v roku 1907.
Hlavný kríž na cintoríne s malou plastikou pochádza z roku 1912.
Kríž pred domom č. 263 pochádza z roku 1931.
ČILISTOV
Socha sv. Jána Nepomuckého na cintoríne
