Csaba Zalka z Japonska: domáci všetko pozorne sledujú

Csaba Zalka so slovenskými kajakármi odcestoval po dlhej, únavnej leteckej ceste a viachodinových administratívnych záležitostí na tokijskom letisku do Omigawe. So šamorínskym športovcom, ktorý na olympiádu cestoval (zatiaľ) ako náhradník, sme sa spojili v nedeľu podvečer miestneho času.

Aký bol let do Tokia?

– Z Viedne sme leteli do Frankfurtu a odtiaľ do hlavného mesta Japonska. Pred odletom sme potrebovali dva negatívne PCR testy a priamo na letisku nás testovali opäť. Ťažšie chvíle prišli až potom. Na tokijskom letisku nám trvalo hodiny, kým sme absolvovali všetky kontroly a administratívne záležitosti. V našich telefónoch sme museli spojazdniť aj aplikáciu, cez ktorú vedia organizátori o nás všetko… 😊

Išli ste do olympijskej dediny?

– Nie. Keďže súťaže v rýchlostnej kanoistike sa začínajú až 2. augusta, až v posledný júlový deň môžeme tam ísť. Dovtedy budeme v Omigawe, ktorý je od Tokia dve hodiny cesty autom. Tu sa pripravujeme na preteky. Všetko je v poriadku, už sme sa aklimatizovali.

Aké máte podmienky na prípravu?

– Sme ubytovaní v jednom penzióne, sme v bubline. Môžeme byť iba tu, odtiaľ máme dovolené ísť iba trénovať na blízke jazero. Aj tam máme určené, kde sa môžeme pohybovať. V jednej časti penziónu bývajú Japonci, ktorí sú tu kvôli nám.

Ako by si ich charakterizoval?

– Poznám iba tých, ktorí sú tu s nami. Môžem ich charakterizovať jedným slovom: sú fantastickí! Neexistuje pre nich nie. Pomáhajú nám vo všetkom. Napríklad minuli sme všetky kávové kapsulky. V miestnych obchodoch ich nezohnali, no sadli si do auta a po 300 kilometroch nám ich zohnali. Oni zabezpečujú pre nás aj potraviny. Máme tu so sebou aj nášho kuchára, ktorý fantastický varí. Nielen domáce jedlá, ale aj japonské.

Majú Japonci aj ďalšie úlohy?

– Na všetko dávajú pozor. Musíme maximálne dodržať všetky predpisy. Ak tak nerobíme, hneď nás upozorňujú. Každé ráno nás aj testujú na koronavírus.

Aké je počasie?

– Sú tu horúčavy. Navyše s vysokou vlhkosťou. Síce aj doma sme sa pripravovali v takýchto podmienkach, no skutočnosť je ešte horšia. Dýcha sa nám ťažšie. Napríklad doma sme mali pri tréningu pulz 170, tu až 190. Musíme dať veľký pozor, aby sme sa na slnku nespálili. Počas tréningov máme na sebe aj špeciálne šaty, ktoré nás chladia.

Boli ste na slávnostnom otvorení olympiády?

– Nie. Rozhodli sme sa, že nepôjdeme do Tokia. Na jednej strane by sme stratili pol dňa prípravy a nechceli sme riskovať prípadnú infekciu, keďže na malom mieste bolo veľa ľudí.

Sledujete súťaže?

– Samozrejme áno. Počas olympiády sa asi naučím aj po japonsky. Pozerať môžeme iba miestnu televíziu, kde je v japončine nielen komentár, ale aj nadpisy. 🙂