Rebeka a Nina Forgáchové v šľapajách pradedka

V ŠTK (Šamorínsky telovýchovný klub) vzniknutom v roku 1914 sa popri futbalistom a zápasníkom zorganizovali aj šermiari, no svetovú vojnu prežil len klub futbalistov. Šerm sa v Šamoríne znovu objavil až v roku 1962. Založenie klubu sa viaže k osobe Oszkára Forgácsa. Jeho syn, Krisztián Forgách patril medzi jeho prvých žiakov, potom aj jeho deti Péter, Krisztína a Gergely strávili v šermiarskej hale množstvo času. V súčasnosti sa šermu, ktorý sa v Šamoríne udomácnil vďaka ich vlastnému pradedkovi, venujú dcéry Pétera. Rebeka a Nina.

„S Ninou, mojou mladšou sestrou sme v detstve vyskúšali naozaj veľa športov. Hrali sme basketbal, plávali sme, chodili na gymnastiku. Ešte sme aj tancovali. S otcom sme síce veľakrát zašli do haly, ale nejako sme šermu neprišli na chuť. Až pred ôsmymi rokmi, ak sa dobre pamätám, bola som druháčka na základnej škole a Nina ešte škôlkarka, sme začali chodiť na šermiarske tréningy. A už sme tu ostali,” prezradila nám 14-ročná Rebeka Forgách. „A veru neľutujeme. Tento šport sme si skutočne obľúbili,” vyznala sa 12-ročná Nina. Dievčatá samozrejme vedia, že to bol ich pradedko, vďaka ktorému tu tento šport zapustil korene.

„Ak sme napríklad u babky, na sto percent sa medzi otcom a dedkom vynorí aj téma šermu,” usmievala sa Rebeka. Dievčatá začali trénovať pod vedením Tibora Domsitza. „Neskôr nás trénoval ujo Jozef Nagy, potom som sa dostala do skupiny môjho otca,” spomínala Nina, ktorá si na svoju prvú súťaž veľmi dobre pamätá. „Súťaž bola v Šamoríne a vyhrala som tam svoj prvý pohár. Dodnes je v mojej izbe.” Na tento deň sa veľmi dobre pamätá aj Rebeka. „Prišla s pohárom a ja som na ňu zazerala vraždeným pohľadom: neexistuje, že to získala skôr ako ja. Je mladšia, to proste nemôže byť pravda. Nemôžem byť ja tá druhá. Ja som tá staršia, takže musím byť tá prvá. Samozrejme, pohár získala skôr len preto, lebo sa jej súťaž konala skôr. Ale aj tak…,” – spomína dnes Rebeka s úsmevom.

Pre dievčatá Forgáchové je každý deň o šerme. „Je to individuálny šport, človek sa môže spoliehať jedine tak na seba. Len ja to môžem pokaziť, alebo aj vyhrať. Toto mám vždy pred sebou. Keď vymyslím, ako trafiť súpera a podarí sa mi to, mám z toho silný zážitok a dlho ma to drží. Samozrejme sa stane aj, že to pokazím a potom sa hnevám na seba. A urobím nejakú hlúposť, čím pokazím celý útok” – prezradila nám Rebeka. „Milujem športovať, ale skupinový šport asi nie je pre mňa. Šerm mi vyhovuje po každej stránke. Otec je pri planži na každej súťaži, pomáha mi veľmi veľa. Ak má čas, chodieva mi fandiť aj mama. Bola aj teraz nedávno, keď sme boli na Európskom pohári kadetov v rumunskom Satu Mare. Hneď sa to aj odrazilo na našich výsledkoch” vravela Nina. Na súťaži do 17 rokov, ktorá sa konala v polovici februára, skončila 14-ročná Rebeka na 22. mieste z 95 súťažiacich a Nina ako najmladšia pretekárka súťaže bola 46.  „Môžem to potvrdiť aj v mene mojej mladšej sestry, že tieto výsledky sú zatiaľ tie najlepšie z našej kariéry. Verím, že prídu ešte lepšie a lepšie. Mojim cieľom je olympijská medaila. Neviem, či je to reálne, ale už len dostať sa na olympiádu by bola obrovská vec. Pokračujem a uvidíme,” tvrdila Rebeka Forgách. „Teraz myslím na šermiarsky festival v poľskom Wroclawe. Veľmi by som sa najbližšie chcela dostať medzi 4 najlepšie. Doteraz ma trikrát zastavila vždy tá istá poľská pretekárka,” dodala Nina.