Zo Šamorína do futbalového sveta

Šamorín dal futbalu už veľa zvučných mien. Doteraz sa najväčšie úspechy tradične spájali s mužmi, ďaleko od Šamorína však naše mesto úspešne reprezentuje aj jedna futbalistka. Tímea Feketevízi, ktorá dlhé roky hrala za ŠTK, aktuálne boduje v drese Miercurea Ciuc z Rumunska.

„Môj život je o futbale” – povedala úvodom usmievavá Tímea, ktorá keď si prezerá svoje fotky z detstva, nevidí na nich žiadne bábiky, len autíčka a hlavne lopty. ,,Ani neviem, odkiaľ táto láska k lopte. Nikto z rodiny nehral futbal profesionálne, môj otec aj dedko síce hrali v dedine, ale len tak zo zábavy. Ja som sa do toho už narodila. Otec totiž chcel chlapca a už mu doma plánoval ihrisko, na ktorom som potom behala za loptou ja.”

Sympatická dievčina sa na futbalovom ihrisku svojej rodnej obce Štvrtok na Ostrove objavila už ako štvorročná. ,,Ešte aj dnes to mám pred sebou, stojím tam vo futbalovom drese od rodičov s krátkym chlapčenským účesom na zelenej tráve. Tam sa to všetko začalo. Následne som sa dostala do Šamorína. Moji rodičia totiž pracovali v meste a tak bolo jednoduchšie chodiť do školy sem. Zapísali ma na klavír a na futbal do ŠTK. Po čase som sa musela rozhodnúť. Nuž, rytmus nebol práve mojou silnou stránkou, takže jednoznačne zvíťazil futbal. Boli sme tri dievčatá a dostali sme sa do tímu chlapcov. Hrali sme s nimi až do našich 15 rokov. Bolo to super obdobie, najkrajšie roky môjho detstva. Naše družstvá fungovali temer ako rodina, bol to vynikajúci kolektív. Napríklad, hrala som spolu so Števkom Vargom, ktorý hral aj za Fradi a túto zimu sa vrátil do Šamorína. V tých časoch sme mali vynikajúci žiacky tím. Hrali sme aj v najvyššej súťaži, vyhrávali sme medzinárodné turnaje. S Viki Nagy, ktorá dnes hrá za Ferencváros, sme to dobojovali až do okresnej reprezentácie. Vyhľadal si nás aj DAC, aby sme prestúpili do ženského družstva. Cez týždeň som trénovala s chlapcami, cez víkend som bola kapitánkou u žlto-modrých”.

Potom nasledoval prestup do Győru. V jeho družstve okrem krátkeho bratislavského hosťovania v Lige majstrov bola do roku 2022. „Bývala som na internáte, stala som sa členkou miestnej akadémie. Z môjho pôsobenia v Győri mi ostalo veľa krásnych spomienok. Stali sme sa majsterkami v kategórii U17 a U19. V tíme dospelých v 1. lige som sa predstavila veľmi skoro, už ako 15-ročná. Potom som išla do tímu Haladás. Prvý polrok bol dobrý, ale potom prišla katastrofa. Hoci sa dievčenské družstvo napokon podarilo zachrániť, všetko sa muselo budovať opäť od základov. Potom v lete prišla ponuka z Rumunska. To boli teda dni!” – smeje sa sympatická mladá dáma. Timi sa musela rozhodnúť, kde bude pokračovať. „Keď som rodičom po prvýkrát hovorila o Miercurea Ciuc, povedali mi, že znie to dobre, ale je to veľmi ďaleko, určite budem mať ponuku aj z bližšieho okolia. A naozaj, tá ponuka prišla. Z maďarskej prvej ligy. Napísala som na papierik, že Maďarsko alebo Sedmohradsko. Bola som nervózna, rodičov som takmer pripravila o rozum. V poslednej chvíli som sa ozvala trénerovi Petrovi Kollárovi, že ponuku z Miercurea Ciuc prijímam. Keď som však skladala telefón, zmocnila sa ma neistota: rozhodla som sa dobre? Po pol roku však môžem vyhlásiť, že som sa síce dostala do neznámeho prostredia, nikoho som tu nepoznala, túto zastávku považujem za správnu. Veľmi sa mi páči, že tu bol každý taký srdečný s novými hráčmi. A že sú všetci tak pozitívne naladení. Aj vtedy boli, keď som mala na obidvoch nohách roztrhnutý stehenný sval. Ja som vtedy zvažovala návrat domov a myslela na to, že si tu už len niekde budem kopať do lopty. Veľmi sa teším, že to vypálilo inak. Zotavila som sa a na ihrisko som sa vrátila koncom septembra, začiatkom októbra. Do konca roka som ešte stihla dať dobrý výkon a zopár gólov. V rumunskej lige si vedieme dobre. Teraz sme druhé, ale pracujeme na tom, aby sme sa stali majsterkami a na budúci rok nás zaradili do Ligy majstrov. Okrem toho je našim cieľom získať aj Rumunsky pohár.”

V Miercurea Ciuc je futbalové družstvo veľmi populárne. A nielen to mužské, ktoré stojí na čele druhej ligy a chcelo by sa dostať vyššie. „V meste poznajú už aj nás, dievčatá. Máme aj svoj tábor fanúšikov a na zápasoch je super nálada. Okrem výšky platu sú všetky podmienky rovnaké ako u mužov. Verím, že sa po čase zmení aj finančné ohodnotenie. Napríklad v Anglicku sa už platy futbalistiek blížia k platom futbalistov. Tam si to vedia dovoliť, veď na ženskom majstrovskom zápase Tottenham–Arsenal je 56-tisíc divákov. Ale aj v Rumunsku je ženský futbal niekde úplne inde ako na Slovensku. Napríklad každý zápas vysiela televízia” – povedala mladá futbalistka, ktorá prezradila aj to, ako tam trávi dni. „Máme možnosť byť celý deň v našom tréningovom centre, je to vrátane troch jedál denne. Ja zvyknem doraziť okolo dvanástej. Zúčastním sa kondičnej rozcvičky a od druhej poobede máme tímový tréning. Potom obed, následne individuálna príprava. Ja sa väčšinou pripravujem individuálne ešte navyše. Musím pracovať najmä na svojej kondičke. Nasleduje večera a vrátim sa na ubytovanie. Vo svojom voľnom čase si užívam nádhernú prírodu alebo sa vzdelávam. Absolvovala som už kurz mentálneho koučingu a v lete by som rada začala kurz trénera futbalu. Pretože by som chcela ostať pri futbale aj po ukončení mojej aktívnej kariéry” – dodala Tímea Feketevízi s tým, že verí, že po reprezentácii vo svojej vekovej kategórii sa jej podarí predstaviť sa aj v slovenskej ženskej reprezentácii a neskôr sa dostať do španielskej alebo talianskej jednotky.