Archeológovia našli múr opevnenia pod bývalým paulánskym kláštorom

Archeologický prieskum, ktorý prebieha v súvislosti s rekonštrukciou budovy bývalého paulánskeho kláštora, začal vlani v novembri. Prieskumné práce vykonáva Pamarch s.r.o. z Nitry pod vedením zamestnanca firmy, šamorínskeho rodáka a archeológa Roberta Ivána.
„Kopať sme začali pri plánovanom odvodňovacom jarku na nádvorí kláštora a cieľom bolo, aby sme sa dostali na úroveň pôvodného terénu. Naša prieskumná sonda ho našla v hĺbke 4 m, kde sme objavili aj zvyšky keramiky, kovové predmety, klince a rytiny zo stredoveku a novoveku. Medzi nálezmi bola aj strieborná minca. Počas ďalšieho prieskumu sme objavili zaujímavý architektonický nález, základy a roh budovy z neskorého stredoveku alebo raného novoveku na ploche zhruba 2×3 m” – referoval Robert Iván.

Starý múr v pivnici
Prieskum pokračoval v interiéri bývalého kláštora, odkiaľ sa tiež vykopali kusy keramickej pece a keramiky; tieto nálezy sa už viažu k budove samotnej. Koncom februára sa archeológom ozvala dodávateľská firma s tým, že pri čistení pivnice pod západným krídlom našli akýsi múr. „Prišli sme okamžite, nález sme ohlásili na pamiatkový úrad a začali sme s odkrývaním a čistením múru. Predbežné výsledky naznačujú, že ide o múr opevnenia, čo nám potvrdil aj znalec  architekt-pamiatkar” – prezradil archeológ.

Dobre viditeľné zvyšky v podlahe pivnice kláštora
V čase výstavby bývalého kláštora boli na lokalite ruiny, ktoré boli z väčšej časti odstránené. Ruiny tu zostali aj po veľkom požiari v roku 1683, pričom si stavitelia s týmto múrom už zjavne nevedeli rady. Časť múru smerujúcu do pivnice do určitej výšky zbúrali, potom nechali tak a sčasti ju zakomponovali do základov kláštora, čo je dodnes krásne vidieť v základoch a v podlahe pivnice kláštora. Táto časť je ozaj zaujímavá, pretože múr bol vybudovaný z pomerne veľkých kvádrov, akých v okolí Šamorína niet, najbližšie ich možno nájsť v Karpatoch. Od výšky zhruba 1 m bol tento 1,20 cm hrubý múr budovaný z tehál. Podľa všetkého tu ide o bývalé mestské opevnenie, ktoré začali budovať v novoveku ako súčasť protitureckej obrany.

Turci vypálili mesto
V tureckých časoch mal Šamorín pomerne dôležitú strategickú rolu, bol jediným  väčším mestom na ľavom brehu Dunaja medzi Prešporkom a Komárnom. Komárno bolo v tom čase pohraničným opevnením pred tureckou ríšou. Zo zachovaných písomností vieme, že v 17. storočí v Šamoríne skladovali strelný prach, delá a zbrane a zdržovali sa tu vojenské posádky. Opevnenie mesta bolo preto dôležité. „Žiaľ, aj keď sme našli tento múr tam dole v pivnici, nemáme poňatia, kde máme hľadať jeho pokračovanie. Vieme toľko, že ho nemohli dokončiť, nechali ho nedobudovaný a Šamorín neochránil. V roku 1683 prišli Turci a mesto vypálili. Avšak 12. septembra 1683 boli pri Viedni porazení a následne sa do týchto končín už nevrátili, takže už ani nebolo treba opevnenia, nedobudovali ho ani neopravovali. Po niekoľkých desaťročiach si napokon paulánski rehoľníci vyhliadli toto miesto pre svoj kláštor” – vysvetľoval Robert Iván.

Čo bude s múrom opevnenia?
Podľa slov archeológa je hlavným problémom to, že u nás archeológovia len odkrývajú. Zvyšok procesu už nevedia ovplyvniť, ďalšie rozhodovanie je v rukách pamiatkového úradu alebo investora. „Pokiaľ viem – približuje Iván – , odkrytý zvyšok múru nebol spätne pochovaný, dúfajme, že bude zachovaný a zakomponovaný do interiéru budovy. Bolo by veľmi vzrušujúce nájsť aj ďalšie časti tohto opevnenia”.
Medzi novovekými úlomkami sa nenašli žiadne veľkolepé a senzačné nálezy, zachovali sa tu najmä zvyšky keramiky a kovových úžitkových predmetov. Avšak, zaujímavé nálezy sa odkryli napríklad zo žumpy kláštora. Archeológovia tu našli nádherné kusy keramiky a skla. Našla sa aj fľaša so zvyškom pôvodného obsahu. „Máme exponáty na menšiu vitrínu, no najväčším nálezom je nepochybne ten múr” – dodal Robert Iván.

Článok vyšiel v novembrovom vydaní mesačníka Šamorín a okolie.