Csaba Zalka: fantastický pocit!

Ďalšia šamorínska medaila na svetovom šampionáte v rýchlostnej kanoistike! Po bronzu Gábora Jakubíka (K4/1 000 m) sme mohli opäť tlieskať tretiemu miestu. Csaba Zalka bol členom slovenskej káštvorky na päťsto metrov. Tá nezískala iba bronz, ale vybojovala si miestenku na budúcoročnej olympiáde.

Csabi, aký bol dnešný deň?

– Veľmi ťažký. Vedeli sme, že iba dnes máme šancu vybojovať si účasť na olympiáde.

Ako vyzerala vaša nedeľa?

– Keďže naše finálové preteky sa začínali krátko po jednej, raňajkovali sme trošku neskôr. Celkovo sme sa cítili v pohode. V hlavách sme mali poriadok, relatívne sme boli kľudní.

Finálová jazda? Nám sa zdalo, že vám nevyšiel štart.

– Nebol najlepší, ale ani najhorší. Dve lode sa odpútali od nás, no s ostatnými sme boli v rovine.

V polovici trate ste boli až siedmy. No opäť prišiel váš fantastický záver. Ak by sme pozerali posledných 150 metrov, tak by ste sa stali majstrami sveta.

– Cítili sme, že ideme hore. Záver je našou silnou stránkou. Pre nás bolo najdôležitejšie, aby sme skončili do siedmeho miesta, aby sme získali olympijskú kótu. Do cieľa sme viacerí prišli skoro naraz. Cítili sme, že olympiádu už máme. Bol som nervózny, nasrdený a unavený. Bolo to parádne, keď po určitom čase vypísali, že nezískali sme iba miestenku do Tokia, ale získali sme aj medailu.

Čo cítiš pár hodín po skvelom preteku?

– Som šťastný, že v takom mladom veku som získal na svetovom šampionáte seniorov medailu a získali sme pre Slovensko na olympiáde štyri miesta.

Aká bola atmosféra v Szegede?

– Slovami ťažko opísať. Jednoducho fantastická. Človek nepočul vlastného slova. Szeged je jednoznačne jednotka. V posádke som ja ten človek, ktorý vydá povel na záverečný finiš. Už v semifinále ma počul iba Erik Vlček, ktorý sedí predo mnou. Vo finále som musel kričať.

Počul si aj šamorínskych fanúšikov?

– Samozrejme! Dodali mi veľa síl. Patrí im jedno veľké ďakujem!