Na radnici rokovali o zriadení Národného parku Podunajsko

Dnes, 3. marca 2023 sa v zasadačke radnice v Šamoríne konalo stretnutie vo veci zriadenia Národného parku Podunajsko, ktorého sa zúčastnil štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Michal Kiča, prednosta Okresného úradu Dunajská Streda Mgr. Michal Deraj, poslanec parlamentu a podpredseda výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie RNDr. Jaromír Šíbl, PhD. a zástupcovia približne pätnástich miest a obcí Žitného ostrova.

Účastníkov privítal primátor mesta Csaba Orosz, následne sa slova ujal štátny tajomník Kiča, ktorý uviedol, že dnešným rokovaním v Šamoríne má byť zahájený seriál neformálnych stretnutí, do ktorých chce ministerstvo životného prostredia zapojiť všetky samosprávy, mimovládne organizácie a podnikateľské subjekty, ktorých sa vytvorenie prvého národného parku nížinného typu na Slovensku bezprostredne týka.

Národný park Podunajsko má byť vyhlásený do 31. marca 2024. Podľa plánov sa bude rozprestierať na ploche 21 042,9 hektára od Devína po pohorie Burda. Vodné plochy budú zaberať 40,2 % územia národného parku, kým lesné pozemky 36,6 %, orná pôda 4,9 %, chmeľnice, vinice, záhrady a ovocné sady 0,4 %, trvalý trávny porast 5,4 %, zastavané plochy a nádvoria 1,3 % a ostatné plochy 11,2 % územia.

Téme založenia nového národného parku a jeho očakávaným prínosom venovalo februárové vydanie mestských novín Šamorín a okolie – Somorja és Vidéke rozsiahli článok, ktorý prinášame nižšie. Niektoré informácie a údaje, ktoré článok uvádza, neboli v čase uzávierky novín, t.j. v posledný januárový deň, k dispozícii.

Pri Dunaji má vzniknúť národný park
Štát by chcel vyhlásiť prvý národný park nížinného charakteru na Slovensku pri Dunaji predovšetkým na pozemkoch vo vlastníctve Slovenskej republiky o výmere 18-tisíc hektárov, ktoré sú pod ochranou už dnes. Národný park Podunajsko by bol 10. národným parkom Slovenska.

Založenie Národného parku Podunajsko by nadväzovalo na celoeurópske úsilie chrániť mokrade európskeho významu. K týmto iniciatívam patrilo napríklad vyhlásenie Národného parku Donau-Auen v Rakúsku, resp. Národného parku Fertő-Hanság a Národného parku Dunaj-Ipeľ. Čo sa plánovaného žitnoostrovského národného parku týka, niet o tom pochýb, že ochrana jedinečnej tzv. vnútrozemskej delty Dunaja je viac ako opodstatnená.

Podľa predbežných plánov by mala vláda SR do 30. marca 2024 vyhlásiť NP na časti území okresov Bratislava II, Bratislava IV, Bratislava V, resp. Senec, Dunajská Streda, Komárno a Nové Zámky. Náklady na zriadenie národného parku by v období 2024 až 2026 činili zhruba 580-tisíc eur a boli by financované z európskych zdrojov.

Možnosti a kompenzácia škôd
Odborníci jednohlasne vítajú tento krok a označujú ho za značný posun vpred. Pred dvoma-troma dekádami na tomto území žiadna ochrana nebola, dnes však už existujú biotopy, chránené vtáčie územia a maloplošné chránené územia, ktoré by sa stali súčasťou národného parku, čo by aspoň sčasti kompenzovalo devastáciu krajiny v dôsledku výstavby Vodného diela Gabčíkovo, resp. škody spôsobené obyvateľom obcí dotknutých výstavbou. To by bolo veľmi prínosné pre celý región od Bratislavy cez Žitný ostrov a Komárno po Štúrovo.

Cestovný ruch, miestna ekonomika, ochrana prírody
V prvom rade je potrebné vytvoriť legislatívny rámec k vyhláseniu tohto územia za národný park. Ak sa tak stane, do regiónu bude prúdiť viac turistov, môžu sa rozvíjať remeslá, miestna ekonomika, ťažili by z toho prvovýrobcovia, miestne farmy a malochovy. V neposlednom rade by sa obmedzili možnosti na ďalšie poškodzovanie prírody.
Pre obce Bodíky, Dobrohošť a Vojka nad Dunajom, ktoré ostali po výstavbe vodného diela odrezané od zvyšku Žitného ostrova, by bol vznik Národného parku Podunajsko mimoriadne prospešný. Tento krok Slovenska by bol vítaný aj maďarskou stranou, nakoľko cezhraničná ochrana Dunaja by bola oveľa efektívnejšia a „spoločný“ národný park by z ochranárskeho hľadiska predstavoval nesmiernu pridanú hodnotu.

Župa iniciatívu podporuje
Zastupiteľstvo Trnavského samosprávneho kraja v plnej miere podporuje zriadenie Národného parku Podunajsko. Župan Jozef Viskupič vyzdvihol mimoriadne prírodné hodnoty dunajského ekosystému na území okresu Dunajská Streda.
„Vítam snahu o vytvorenie prvého nížinného národného parku na Slovensku. V tejto časti župy máme jedinečnú biotu, hlavne vzácne vodné vtáctvo a mäkkýše, rastie tu množstvo chránených druhov rastlín. V neposlednom rade  bude mať tento krok pozitívny vplyv na zachovanie a ochranu zdrojov podzemných vôd na Žitnom ostrove” – vyhlásil na spoločnej tlačovej konferencii s ministrom životného prostredia v januári.

Chrániť aj zásoby pitnej vody na Žitnom ostrove
Župan pripomenul, že ochrana zásob podzemnej vody je pre župu prioritou. „Táto iniciatíva je v súlade s našimi plánmi na zníženie emisií oxidu uhličitého a trvalo udržateľného rozvoja župy, preto dúfam, že vláda toto územie za národný park vyhlási. Otvorila by nám tým nové možnosti na rozvoj cestovného ruchu a cezhraničnú spoluprácu s našimi maďarskými a rakúskymi partnermi” – doplnil Viskupič.

Slovensko má v súčasnosti 9 národných parkov, všetky v horských územiach. Národný park Podunajsko zriadený za „našimi humnami” by tak nebol len zaujímavou raritou, ale aj vstupnou bránou pre zahraničných návštevníkov prichádzajúcich zo západu za prírodnými krásami Slovenska. (k)