Vincent Farkas: keď nasadá do kanoe, myslí na starého otca

Vincent Farkas, ktorý bol do roku 2012 členom šamorínskeho KCK, síce sa ako posledný dostal na olympiádu, no do Ria cestoval v prvej skupine. Nedeľu mal poriadne nabitú. Najprv išiel na cintorín, potom sa zúčastnil autogramiády a večer cez Rím odletel do Brazílie.

Až začiatkom júla si vybojoval účasť na olympiáde. Už ti ,,došlo“, že cestuješ do Ria?

– Už áno, keďže v nedeľu letím do Brazílie (úsmev)

Snívalo sa ti niekedy o účasti na olympiáde?

– Keď som ako dieťa v roku 2004 pozeral prenosy z olympiády, tak som mal rôzne myšlienky. Napríklad aj tú, že ten kto sa dostane na hry, tak to niečo znamená. A po 12-ich rokoch som sa stal účastníkom olympiády…

Sledoval si posledné správy z Brazílie?

– Nie. Koncentroval som sa iba na tréningy.

Objavili sa správy, že vzhľadom na krátkosť času si nedostal všetky potrebné očkovania.

– No to je zaujímavé (úsmev). Myslím si, že mám všetky, keďže pravidelne absolvujem sústredenia v Afrike.

Ale ,,Repelen” proti komárom budeš mať v taške.

– Ako by to mohlo chýbať v mojej taške? (úsmev) Veď som vyrastal pri Dunaji.

Tvoj cieľ na olympiáde?

– Chcem zo seba dostať maximum. Ak sa mi to podarí, budem spokojný.

Máš nejaký talizman?

– Krížik na krku s Ježišom Kristom.

Nedeľu si mal poriadne nabitú.

– Rozlúčil som sa s najbližšími a potom tak ako pred každým pretekom, išiel som na cintorín, kde je pochovaný môj starý otec. Vždy bol na mňa veľmi hrdý, no bohužiaľ už dva roky nie je medzi nami. Keď nasadám do kanoe, vždy myslím na neho.

Foto: canoe.sk